Prohlášení Mezinárodní federace sociálních pracovníků o
etických principech
schváleno v Dublinu v červenci 2018 valnou hromadou Mezinárodní federace sociálních
pracovníků a valným shromážděním Mezinárodní asociace škol sociální práce.
Toto prohlášení o etických principech slouží jako zastřešující rámec pro sociální pracovníky, aby
dosahovali nejvyšších možných standardů profesionální integrity.
My, jakožto sociální pracovníci, pedagogové, studenti a věděčtí pracovníci, se bezpodmínečným
přijetím tohoto prohlášení zavazujeme udržovat základní hodnoty a principy sociální práce, tak jak
jsou stanoveny v tomto prohlášení.
Profese sociálních pracovníků je založena na řadě hodnot a etických principů; tato skutečnost byla
uznána v roce 2014 Mezinárodní federací sociálních pracovníků a Mezinárodní asociací škol
sociální práce v globální definici sociální práce. Tato definice nabádá k regionálnímu a národnímu
rozšíření.
Všechny politiky Mezinárodní federace sociálních pracovníků, včetně definice sociální práce, se
odvíjí od těchto etických principů.
“Sociální práce je jak akademickou disciplínou, tak praktickou profesí, která usnadňuje sociální
změnu a rozvoj, sociální soudržnost, a zmocnění a osvobození lidí. Pro sociální práci jsou zásadní
principy sociální spravedlnosti, lidská práva, kolektivní odpovědnost a respekt k diverzitě. Na
základě teorií sociání práce, společenských věd, humanitních oborů a domorodých poznatků
sociální práce pracuje s lidmi a strukturami s cílem řešení životních problémů a zvýšení blaha."
Principy:
1. Uznání přirozené lidské důstojnosti
Sociální pracovníci uznávají a respektují přirozenou důstojnost a hodnotu všech lidských bytostí,
tím jak k nim přistupují, mluví s nimi a konají v jejich prospěch. Respektujeme všechny lidi, ale
čelíme víře a činům těch, kteří znehodnocují nebo stigmatizují sebe nebo druhé osoby.
2. Prosazování lidských práv
Sociální pracovníci prosazují základní a neodcizitelná lidská práva všech lidských bytostí. Sociální
práce je založena na respektu k přirozené hodnotě a důstojnosti všech lidí, a individuálních
sociálních/občanských právech, která z toho vyplývají. Sociální pracovníci často pomáhají lidem
nalézt vhodnou míru rovnováhy mezi konkurenčními lidskými právy.
3. Prosazování sociální spravedlnosti
Sociální pracovníci mají zodpovědnost za zapojení lidí do procesu dosahování sociální
spravedlnosti ve vztahu ke společnosti jako takové i ve vztahu k lidem, se kterými pracují. To
znamená následující:
3.1 Čelit diskriminaci a institucionálnímu útlaku
Sociální pracovníci prosazují sociální spravedlnost ve vztahu ke společnosti obecně i ve vztahu k
lidem, se kterými pracují.
Sociální pracovníci se staví proti diskriminaci vztahující se nejen na věk, kapacitu porozumění a
výkonu, občanský status, společenskou třídu, kulturní zaměření, etnikum, pohlaví, gendrovou
identitu, jazyk, národnost (nebo stav bez národnosti), názory, jiné fyzické charakteristiky,
psychickou nebo mentální kapacitu, politické názory, chudobu, rasu, rodinný/vztahový status, víru,
sexuální orientaci, společensko-ekonomický status, duchovní přesvědčení nebo strukturu rodiny.
3.2 Respekt k rozmanitosti
Sociální pracovníci pracují na posílení inkluzivních komunit, které respektují etnickou a kulturní
rozmanitost společnosti, s ohledem na individuální, rodinné, skupinové a komunitní rozdíly.
3.3 Rovný přístup ke zdrojům
Sociální pracovníci se zasazují o spravedlivé rozdělení a přístup ke zdrojům a bohatství.
3.4 Čelit nespravedlivé politice a praktikám
Sociální pracovníci upozorňují své zaměstnavatele, tvůrce pravidel, politiky a veřejnost na situace
nedostatečných zdrojů, nebo kde pravidla a praktiky jsou neadekvátní, utlačující, nespravedlivé
nebo škodlivé. Sociální pracovníci za tuto činnost nesmí být penalizováni.
Sociální pracovníci musí mít na zřeteli situace, které mohou ohrozit jejich vlastní bezpečnost a
zabezpečení, a v případě, že takové situace nastanou, musí činit soudná rozhodnutí. Sociální
pracovníci nejsou nuceni jednat, pokud by mělo dojít k jejich ohrožení.
3.5 Budování solidarity
Sociální pracovníci aktivně pracují v komunitách a se svými kolegy, a dalšími odbornými
pracovníky, na vybudování sítí solidarity, které by pracovaly na transformačních změnách a na
inkluzivní a zodpovědné společnosti.
4. Prosazování práva sebeurčení
Sociální pracovníci respektují a prosazují práva lidí činit vlastní rozhodnutí, pokud tím nejsou
ohrožena práva a oprávněné zájmy druhých.
5. Prosazování práva na participaci
Sociální pracovníci podporují budování sebeúcty a schopností lidí. Podporují jejich plné zapojení a
účast ve všech aspektech rozhodování a jednání, která ovlivňují jejich život.
6. Respektování důvěrnosti a soukromí
6.1 Sociální pracovníci respektují a pracují v souladu s právy osob na důvěrnost a soukromí,
pokud tím neohrozí sebe nebo druhé nebo jiná zákonná opatření.
6.2 Sociální pracovníci informují o takovýchto omezeních důvěrnosti a soukromí ty osoby, kterých
by se to mohlo týkat.
7. Jednání s lidmi jako celostními bytostmi
Sociální pracovníci uznávají biologický, psychologický, sociální a duševní rozměr života lidí a
berou člověka jako celostní bytost a podle toho s ním jednají. Takové uznání se používá k
formulování holistických hodnocení a intervencí za plné účasti lidí, organizací a komunit, se
kterými sociální pracovníci pracují.
8. Etické využití technologií a sociálních médií
8.1 Etické zásady v tomto prohlášení se vztahují na veškeré kontexty sociální práce v praxi,
vzdělávání a výzkumu, ať už jde o přímý kontakt tváří v tvář, anebo o kontakt za použití digitálních
technologií a sociálních médií.
8.2 Sociální pracovníci si musí uvědomit, že užití digitálních technologií a sociálních médií může
představovat hrozbu pro uplatnění mnoha etických standardů, včetně, avšak ne výlučně, těch
standardů týkajících se soukromí a důvěrnosti, střetů zájmů, kompetencí a dokumentace. Sociální
pracovníci si musí osvojit nutné znalosti a dovednosti k ochraně proti neetickým postupům a
praktikám při využívání technologií.
9. Profesionální integrita
9.1 Zodpovědností národních asociací a organizací je rozvíjet a pravidelně aktualizovat vlastní
etické kodexy a pokyny tak, aby byly v souladu s tímto prohlášením s ohledem na místní situaci.
Další zodpovědností národních organizací je informovat sociální pracovníky a školy sociální práce
o tomto prohlášení o etických principech a o svých vlastních etických pokynech. Sociální
pracovníci by měli jednat v souladu s aktuálním etickým kodexem nebo směrnicí své země.
9.2 Sociální pracovníci musí mít požadovanou kvalifikaci a musí rozvíjet a udržovat požadované
dovednosti a kompetence k výkonu své práce.
9.3 Sociální pracovníci prosazují mír a nenásilí. Sociální pracovníci mohou spolupracovat s
vojenským personálem pro humanitární účely a mohou pracovat na budování a rekonstrukci míru.
Sociální pracovnící působící v rámci vojenského nebo mírového kontextu musí vždy prosazovat
důstojnost lidí jakožto své primární zaměření. Sociální pracovníci nesmí dopustit, aby jejich
znalosti a dovednosti byly použity k nehumánním účelům, jako je mučení, vojenský dozor,
terorismus nebo konverzní terapie, a neměli by proti druhým lidem používat žádné zbraně, které
jim umožňuje ať už jejich pracovní nebo osobní role.
9.4 Sociální pracovníci musí jednat bezúhonně. To zahrnuje nezneužití své mocenské pozice a
vztahů důvěry s lidmi, s nimiž jednají; rozeznávají hranice mezi osobním a profesním životem a
nezneužívají své postavení pro osobní materiální prospěch nebo zisk.
9.5 Sociální pracovníci si uvědomují, že darování a přijímání drobných darů je součástí sociální
práce a kulturní zkušenosti v některých kulturách a zemích. Takové situace by měly být uvedeny v
etickém kodexu dané země.
9.6 Sociální pracovníci mají povinnost podniknout nezbytné kroky k profesionální a osobní péči o
svou osobu ať už na svém pracovišti, ve svém osobním životě nebo v rámci společnosti.
9.7 Sociální pracovníci uznávají, že jsou zodpovědni za své jednání vůči lidem, se kterými pracují kolegové,
zaměstnavatelé, profesní sdružení - a místní, národní a mezinárodní zákony a úmluvy, a
že tyto zodpovědnosti mohou být ve vzájemném konfliktu, kde škody musí být minimalizovány vůči
všem zúčastněným. Rozhodnutí by vždy měla být podložena empirickými důkazy, zkušenostmi z
praxe, a etickými, právními a kulturními hledisky. Sociální pracovníci musí být připraveni přednést
důvody svých rozhodnutí.
9.8 Sociální pracovníci a jejich zaměstnavatelské subjekty pracují na vytváření podmínek pro své
pracovní prostředí a svou zemi, kde principy tohoto prohlášení a ustanovení vlastních národních
kodexů jsou diskutovány, hodnoceny a prosazovány. Sociální pracovníci a jejich zaměstnavatelé
rozvíjejí a zapojují se do diskuzí s cílem podpořit eticky informovaná rozhodnutí.
Zdroj: https://www.ifsw.org/global-social-work-statement-of-ethical-principles
Překlad: Kristýna Štefanides
1
Etický kodex sociálního pracovníka České republiky
Preambule
1. Sociální práce je profese a akademická disciplína, která podporuje sociální změnu, sociální rozvoj,
řešení problémů v mezilidských vtazích, sociální rovnost, posílení a zmocnění osob v nepříznivé
sociální situaci. Ústředními jsou pro sociální práci principy sociální spravedlnosti, respektování
lidských práv, osobnosti jedince, rozmanitosti skupin a jejich specifik.
2. Etický kodex sociálních pracovníků České republiky (dále jen kodex) vychází z Všeobecné deklarace
lidských práv, z Listiny základních práv a svobod České republiky, ze Zákona 108/2006 Sb., o
sociálních službách a navazuje na zásady etiky sociální práce definované Mezinárodní federací
sociální práce.
3. Je nejen posláním, ale i povinností sociálního pracovníka vykonávat sociální práci svědomitě,
zodpovědně, iniciovat spolupráci multidisciplinárních týmů a dodržovat při výkonu této profese
nejvyšší možné standardy profesionality v souladu s právními předpisy a dostupnými vědeckými
poznatky.
4. Závazek k respektování etiky sociální práce je základním aspektem kvality výkonu sociální práce.
Etické povědomí je zásadní a neoddělitelnou součástí profesní činnosti každého sociálního
pracovníka.
5. Hlavním cílem kodexu je snaha o naplnění sociální práce, tak jak je uvedena v mezinárodní definici
Mezinárodní federace sociálních pracovníků a Mezinárodní asociace škol sociální práce
(IFSW/IASSW) z roku 2014. Kromě toho kodex upravuje pravidla zodpovědnosti a etického chování
sociálního pracovníka ve vztahu ke:
o klientovi sociální služby;
o zaměstnavateli, u kterého vykonává sociální práci;
o kolegům v sociální práci;
o profesi a odbornosti sociálního pracovníka;
o společnosti.
6. Respektování a dodržování kodexu je v zájmu rozvoje etiky sociální práce jako profese a odborného
růstu každého sociálního pracovníka bez ohledu na členství ve výše uvedených profesních
organizacích.
1. Hodnoty sociální práce
Sociální práce je dynamicky se rozvíjející profese založena na hodnotách sociální změny, sociální rovnosti,
lidské důstojnosti a mezilidských vztazích.
1.1 Lidská důstojnost
2
Sociální pracovník přistupuje ke každé osobě důstojně, s ohledem na individuální rozdíly a v kontextu
respektování a dodržování lidských práv. Podporuje vlastní zodpovědnost a autonomii každé osoby
s ohledem na nejen individuální potřeby osoby, ale i její možnosti, schopnosti a dovednosti.
1.2 Sociální změna
Sociální pracovník zajišťuje každé osobě rovný přístup ke srozumitelným informacím a potřebným zdrojům.
Podporuje osobu v procesu rozhodování, dosažení sociální změny a vyřešení nepříznivé sociální situace.
Vytváří každé osobě rovné podmínky pro poskytování a využívání sociální služby.
1.3 Sociální rovnost
Sociální pracovník zajišťuje rovnost každé osobě bez ohledu na původ, barvu pleti, rasu, etnickou příslušnost,
národnost, jazyk, věk, pohlaví, rod, sexuální orientaci, zdravotní stav, náboženské vyznání, politické
přesvědčení, manželský a rodinný stav a sociálně-ekonomický status. Přispívá k odstranění projevů a příčin
sociální nespravedlnosti, diskriminace, útlaku a bariér vedoucích k sociálnímu vyloučení.
1.4 Mezilidské vztahy
Sociální pracovník chápe důležitost mezilidských vztahů klienta a podporuje jej v udržování, utváření a podílí
se na řešení problémů. Taktéž buduje a rozvíjí profesionální vztahy s kolegy a spolupracuje s odborníky
z dalších institucí a profesí.
1.5 Mlčenlivost a diskrétnost
Pro sociálního pracovníka platí při výkonu své profese pravidlo mlčenlivosti a diskrétnosti úkonů sociální
služby. Povinností mlčenlivosti je zavázán a platí i po skončení poskytování sociální služby nebo ukončení
pracovního poměru.
2. Etická zodpovědnost
Hodnoty sociální práce jsou vyjádřeny při výkonu profese eticky zodpovědným rozhodováním a konáním.
Etická zodpovědnost sociálního pracovníka se projevuje vůči klientovi sociální služby, zaměstnavateli, u
kterého vykonává sociální práci, kolegům v sociální práci, profesi i vlastní odbornosti a společnosti. Prvořadá
je zodpovědnost sociálního pracovníka vůči klientovi.
2.1 Etická zodpovědnost ke klientovi sociální služby
o Podporuje klienta k vědomí vlastní odpovědnosti.
o Jedná tak, aby chránil důstojnost a lidská práva klienta.
o Vyvaruje se jakékoliv diskriminace klienta.
o Chrání klientovo právo na soukromí.
o Zaměřuje se na klientovy silné stránky a podporuje jej při řešení dalších sfér jeho života.
o Nepoškozuje klienta, nevyjadřuje se o něm hanlivě, neznevažuje jeho osobu ani nepříznivou
životní situaci.
o Jedná s klientem bezúhonně, s účastí, respektem, vytváří s ním vztah založený na důvěře.
o Respektuje klientovu příslušnost k sociálním skupinám, národnosti i jeho etnickou a kulturní
různorodost.
3
o Podporuje, posilňuje a zmocňuje klienta k vlastní zodpovědnosti a usiluje o dosažení co
největší míry jeho autonomie a participace na rozhodování.
o Zajímá se o celého člověka v rámci rodiny, komunity, společenského a přirozeného prostředí.
o Přispívá k začlenění klienta do sociální sítě a napomáhá při řešení problémů v dalších
aspektech jeho života.
o Informuje klienta o možných rizicích a důsledcích při jeho rozhodování.
o Akceptuje rozhodnutí klienta o ukončení sociální služby. Je však povinen poskytnout
informace o jiných službách v případě, že jsou nadále potřebné.
2.2 Etická zodpovědnost k zaměstnavateli
o Plní odpovědně povinnosti vyplývající z pracovní smlouvy a pracovní náplně.
o Přispívá v organizaci k vytvoření takových podmínek, které napomáhají přijmutí a uplatnění
závazků tohoto kodexu.
o Snaží se ovlivnit kvalitu poskytovaných sociálních služeb, pracovní postupy a jejich praktické
uplatňování s ohledem na co nejvyšší profesionalizaci.
o Předchází a odstraňuje všechny formy diskriminace a násilí na pracovišti.
2.3 Etická zodpovědnost ke kolegům v sociální práci
o Respektuje znalosti a zkušenosti kolegů a spolupracuje s nimi.
o Respektuje rozdíly v jejich názorech, kritiku vyjadřuje vhodným způsobem.
o Zapojuje se do diskuzí a podporuje kolektivní diskuzi a dialog.
o Dodržuje jednotný přístup ke klientovi sjednaný v rámci organizace.
o Nepoškozuje kolegu, nevyjadřuje se o něm hanlivě, neznevažuje jeho osobu.
o Poskytuje kolegům zpětnou vazbu a připomínky k práci kolegů vyjadřuje na vhodném místě a
přiměřeným způsobem.
o Profesi sociální práce vykonává multidisciplinárně ve spolupráci s jinými odborníky a
organizacemi, které mohou napomoci sociálnímu začlenění klienta.
2.4 Etická zodpovědnost k profesi a odbornosti sociálního pracovníka
o Udržuje a zvyšuje prestiž profese, vyzdvihuje etické hodnoty, odborné poznatky a poslání
sociální práce.
o Snaží se o udržení a zvýšení odborné úrovně sociální práce a uplatňování nových přístupů a
metod.
o Je zodpovědný za své soustavné celoživotní vzdělávání, což je základ pro udržení úrovně
odborné práce a schopnosti řešit etické problémy.
o Pro svůj odborný růst využívá znalosti a dovednosti svých kolegů a jiných odborníků, naopak
své znalosti a dovednosti rozšiřuje v celé oblasti sociální práce.
o Spolupracuje se školami sociální práce, aby podpořil studenty sociální práce při získávání
kvalitního praktického výcviku a aktuální praktické znalosti.
o Vystupuje profesionálně a důvěryhodně.
4
o Má právo i povinnost pečovat o své zdraví a duševní hygienu tak, aby byl schopen
poskytovat kvalitní a profesionální sociální služby.
o Zodpovědně nakládá se svými kompetencemi při sociální práci a neutváří klienta závislým na
sociální službě.
2.5 Etická zodpovědnost ke společnosti
o Má právo i povinnost upozorňovat veřejnost a příslušné orgány na případy porušování
zákonů a oprávněných zájmů občanů.
o Zasazuje se o zlepšení sociálních podmínek a zvyšování sociální spravedlivosti tím, že
podněcuje změny v zákonech, v politice státu i v politice mezinárodní.
o Upozorňuje na možnost spravedlivějšího rozdílení společenských zdrojů a potřebu zajistit
přístup k těmto zdrojům těm, kteří to potřebují.
o Působí na rozšíření možností a příležitostí ke zlepšení kvality života osob a to se zvláštním
zřetelem ke znevýhodněným a postiženým jedincům i skupinám.
o Působí na zlepšení podmínek, které zvyšují vážnost a úctu ke kulturám, které vytvořilo
lidstvo.
o Usiluje o uznání profese sociální práce ve vztahu k odpovědnosti vůči společnosti.
o Je zodpovědný za své jednání vůči osobám, se kterými pracuje, vůči kolegům,
zaměstnavateli, profesním organizacím.
3. Etické problémy a dilemata
3.1 Sociální pracovník se při své práci setkává s různými etickými problémy a dilematy vyvstávajícími ze
samotné podstaty sociální práce, která pro něj vytváří situace. Musí nejen eticky hodnotit, vybírat
možnosti, ale i rozhodovat. Eticky uvažuje při sociálním řešení, sběru informací, jednáních a při své
profesionální činnosti o použití metod sociální práce, o sociálně technických opatřeních a
administrativně správných postupech z hlediska účelu, účinnosti a důsledku na klientův život.
3.2 Sociální pracovník může iniciovat vznik poradního orgánu v organizaci, který má přispět
k profesionální a etické citlivosti při řešení každodenních situací a problémů v sociální službě.
4. Závaznost etického kodexu
4.1 Ke kodexu jako dokumentu podporujícímu etiku sociální práce a profese sociálního pracovníka se
hlásí Profesní svaz sociálních pracovníků Asociace poskytovatelů sociálních služeb České republiky,
Společnost sociálních pracovníků České republiky a Profesní komora sociálních pracovníků. Pro členy
těchto profesních organizací je kodex závazným.
4.2 Kodex je jedním ze základních předpokladů profesionálního výkonu sociální práce a důvěryhodnosti
profese ve společnosti, proto je jeho dodržování v zájmu všech sociálních pracovníků.
5
4.3 Znalost, dodržování a šíření principů kodexu se doporučuje i u studentů sociální práce, obzvláště
k výkonu odborné praxe.
5. Závěr
5.1 V celém textu kodexu se pod označením sociální pracovník chápe jak pracovník, tak pracovnice.
Podobně jako při označení klient.
5.2 Termín sociální služby vyjadřuje všechny odborné činnosti, které vykonává sociální pracovník.
5.3 V procese vzniku kodexu bylo přihlédnuto k následujícím dokumentům:
o Zákon 108/2006 Sb., o sociálních službách v platném znění
o Medzinárodný etický kódex „Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy” (IFSW/ IASSW,
2004)
o Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky (2015)
o Etický kodex sociálních pracovníků České republiky (2006)
o Jiné národní kodexy sociální práce
5.4 Kodex nemůže nahradit vlastní, vnitřní motivaci a zodpovědnost každého sociálního pracovníka a
představuje minimální standardy eticky zodpovědného konání při výkonu profese sociální práce.
http://www.socialniprace.cz/zpravy.php?oblast=2&clanek=1062
Aktuálne trendy nového medzinárodného
etického kódexu
Úvod
V júli 2018 bol na valných zhromaždeniach Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov
a Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce v írskom Dubline schválený nový „medzinárodný etický
kódex“, dokument s názvom Statement of Ethical Principles (IFSW, 2018), ktorý do slovenského jazyka
môžeme preložiť ako Vyhlásenie etických princípov (sociálnej práce), resp. Deklarácia etických
princípov (ďalej „Vyhlásenie“). Obdobne ako predchádzajúci dokument Etika v sociálnej práci –
vyhlásené princípy (IFSW/ IASSW, 2004) ide o spoločné dielo týchto dvoch kľúčových medzinárodných
organizácií.
Cieľom príspevku je identifikovať a predstaviť aktuálne trendy nového medzinárodného etického kódexu.
Z metodologického hľadiska sme za účelom dosiahnutia tohto cieľa použili obsahovú analýzu
a komparáciu troch východiskových dokumentov, a síce oboch uvedených kódexov ako aj pracovného
dokumentu, ktorý predchádzal jeho finálnemu zneniu (Ethics Taskforce, 2017).
Medzinárodný etický kódex a jeho historické súvislosti
Medzinárodné a nadnárodné asociácie jednotlivých profesií sa snažia o formulovanie základných etických
hodnôt a princípov do podoby medzinárodného etického kódexu. V sociálnej práci túto úlohu dlhodobo
plní Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (International Federation of Social Workers, skr.
IFSW), ktorá bola založená na prvej medzinárodnej konferencii sociálnej práce v Paríži v roku 1928. Do
súčasnej podoby sa reštrukturalizovala v Mníchove v roku 1956. Táto organizácia so sídlom
vo švajčiarskom Berne zastrešuje národné asociácie sociálnej práce po celom svete. V otázkach
vzdelávania a etiky veľmi úzko spolupracuje s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce
(International Association of Schools of Social Work, skr. IASSW), historicky takisto založenou na
vyššie uvedenej konferencii v Paríži v roku 1928, so začiatkom pôsobenia o rok neskôr. Ide o
medzinárodné spoločenstvo škôl a vzdelávateľov sociálnej práce, ktoré podporuje zlepšenie kvality
vzdelávania a výskumu, teórie a praxe sociálnej práce, administratívy sociálnych služieb a tvorbu
sociálnych politík (Mátel, 2016).
Etika patrí medzi prioritné oblasti záujmu oboch organizácií. V roku 1976 publikovala IFSW dokument
o princípoch a štandardoch etiky sociálnej práce, ktorý bol zásadne revidovaný v roku 1994. Jeho účelom
bolo prezentovať základné etické princípy profesie sociálna práca, odporučiť postupy pri výskyte
etických dilem a zaoberať sa vzťahmi medzi profesiou sociálna práca a sociálnymi pracovníkmi
ku klientom, kolegom, zamestnávateľom a iným členom spoločnosti. Hoci ani jeden z dokumentov
neobsahoval názov „kódex“, národnými profesijnými asociáciami ako aj samotnými sociálnymi
pracovníkmi boli chápané ako „medzinárodný etický kódex“, ktorý vytvára ideovú platformu pre národné
etické kódexy. Dokument IFSW z roku 1994 bol na Slovensku východiskom pri tvorbe prvého národného
Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky v roku 1997.
V nastavenom trende pokračoval aj dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy
(IFSW/IASSW, 2004). Tento medzinárodný etický kódex bol v Českej republike východiskom Etického
kodexu Společnosti sociálních pracovníků ČR v roku 2006.
Dokument Etika v sociálnej práci – vyhlásené princípy zostal viac na všeobecnej úrovni, pričom
rozpracovanie konkrétnych etických zásad nechal na asociáciách jednotlivých členských krajín. K novým
témam, ktoré neboli zahrnuté v predchádzajúcom dokumente z roku 1994, patrili (Nečasová, 2004):
 potreba starostlivosti o sociálneho pracovníka,
 uznanie náročných situácií, ktoré vyplývajú z podstaty profesie,
 povinnosť spolupráce so školami sociálnej práce,
 zodpovednosť za to, že rozhodnutia budú eticky podložené,
 identifikovanie silných stránok užívateľov služieb,
 celostný prístup k užívateľom služieb.
Ideový základ tohto dokumentu tvorila tzv. „medzinárodná definícia sociálnej práce“, ktorú schválili
zástupcovia IFSW a IASSW v kanadskom Montreale v roku 2000. Zásadnými sú v nej uvedené princípy
ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Tieto dva princípy tvorili obsahový a štrukturálny základ
dokumentu. Keď došlo v roku 2014 k zmene medzinárodnej definície a jej schváleniu orgánmi IFSW
a IASSW v austrálskom Melbourne, bolo otázkou času, kedy príde k revízii medzinárodného etického
kódexu. Zaujímavosťou je, že nový slovenský Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej
práce (2015) síce vychádzal z medzinárodného kódexu z roku 2004, ale v preambule uviedol už novú
globálnu definíciu, čím bol svojho času prvý vo svete, ktorý takto urobil.
Etické pracovné skupiny oboch medzinárodných organizácií pripravili návrh dokumentu (ďalej „draft“),
ktorý bolo možné pripomienkovať do konca januára 2018. Finálna verzia bola v porovnaní s draftom
podstatne skrátená a 2. júla 2018 schválená valnými zhromaždeniami oboch organizácií. Štruktúra
Vyhlásenia je veľmi jednoduchá. Začína úvodnými pojednávaniami, ktoré obsahujú účel a povahu
Vyhlásenia a prezentujú aktuálnu globálnu definíciu. Nasleduje predstavenie deviatich zásadných
etických princípov, o ktorých budeme pojednávať nižšie. Draft obsahoval dôležité interpretačné pravidlo,
že „každý princíp uvedený vo Vyhlásení sa musí chápať v spojení s ostatnými a nie samostatne“ (Ethics
Taskforce, 2017). Žiaľ vo finálnej verzii toto chýba, ako aj jedna veľmi dôležitá zásada, ktorú by ocenili
najmä sociálni pracovníci v praxi a týka sa zamestnávateľských organizácií: „Nielen sociálni pracovníci
musia dodržiavať etické postupy práce, rovnako aj organizácie musia plniť svoje povinnosti pri podpore
etickej praxe“ (por. Agius, Jones, 2012, Ethics Taskforce, 2017).
Vyhlásenie v zásade kopíruje štruktúru staršieho dokumentu, len so zmenenou hierarchiou. Kým
v staršom dokumente bol princíp „ľudských práv a ľudskej dôstojnosti“ nadradený princípu sebaurčenia,
spoluúčasti a holizmu, tieto sú uvádzané samostatne. Pasáž o etickom využívaní technológií a sociálnych
médií je celkom nová. Samostatná časť, ktorá v staršom dokumente bola nazvaná ako „profesionálne
správanie“, je v novom dokumente premenovaná na profesionálnu bezúhonnosť. V tejto súvislosti by som
poznamenal, že nejde o najšťastnejšiu voľbu, ale skôr umelo vytvorený súborný princíp. Okrem
adekvátnych častí o profesionálnych hraniciach, zodpovednom zaobchádzaní s mocou (9.4) a prijímaní
malých darčekov (9.5), sú tu napr. časti o ďalšom profesionálnom raste (9.2), starostlivosti o seba (9.4),
etickom rozhodovaní v konfliktných situáciách (9.7) a etických podmienkach výkonu praxe (9.8). Ide
o množstvo tém týkajúcich sa profesionálneho správania v rôznorodých situáciách.
Vyhlásenie etických princípov svojou povahou „slúži ako spoločný rámec pre sociálnych pracovníkov,
aby pracovali na dosiahnutí najvyšších možných štandardov profesionálnej integrity“ a je „záväzkom
dodržiavať v ňom obsiahnuté kľúčové hodnoty a princípy profesie sociálna práca“.
Medzinárodná definícia ako teoretické východisko kódexu
Globálnu definíciu z roku 2014 prijíma Vyhlásenie za svoj základ primárne kvôli princípom, ktoré sú
v nej obsiahnuté. Jej znenie je nasledovné:
„Sociálna práca je profesia založená na praxi a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu,
sociálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, ako aj zmocnenie a oslobodenie ľudí. Princípy sociálnej
spravodlivosti, ľudských práv, spoločnej zodpovednosti a rešpektovanie rozmanitosti sú ústredné pre
sociálnu prácu. Podopretá teóriami sociálnej práce, spoločenských vied, humanitnými a miestnymi
poznatkami sa sociálna práca zaoberá ľuďmi a štruktúrami, aby podnecovala životné zmeny a zlepšovala
blaho.“
V komentároch IFSW k tejto definícii sa zdôrazňuje najmä skutočnosť, že sociálna práca je vzájomne
prepojený systém hodnôt, teórie a praxe, a že sa explicitne vzťahuje na sociálnu prácu ako profesiu, teda
nie na dobrovoľníkov a neprofesionálnych sociálnych pracovníkov. IASSW zdôraznila, že sociálna práca
je už globálne akceptovaná aj ako akademická disciplína. Princípy sociálnej práce v novej definícii
predchádzajú časti o jej teoretických východiskách. Rovnako ako v staršej verzii definície z roku 2000 sú
primárne zdôraznené dva zásadné princípy – ľudské práva a sociálna spravodlivosť, ale uvedené
v opačnom poradí. Priorita dodržiavania a presadzovania sociálnej spravodlivosti zodpovedá kľúčovému
mandátu medzinárodnej sociálnej práce. Z jazykového hľadiska je v anglickom texte zaujímavá výmena
prívlastku z fundamental (zásadné, fundamentálne) na central (ústredné, centrálne). Anglický výraz
,collective responsibility‘ (spoločná, kolektívna zodpovednosť) bol včlenený do novej definície spolu s
ľudskými právami na zdôraznenie toho, že právo a blaho môžu byť plne realizované, keď občania
prevezmú zodpovednosť za svoje činy, iných ľudí a prostredie, v ktorom žijú. Rešpektovanie dôstojnosti
a ľudských práv nie je v protiklade – ba práve naopak – s rôznorodosťou a jedinečnosťou každej osoby,
skupiny alebo komunity. Úcta a rešpekt k rozmanitosti (respect diversity) sa môže rozvíjať
prostredníctvom hlbšieho poznania, porozumenia a rešpektovania odlišných kultúrnych, náboženských
hodnôt a tradícií ako aj prostredníctvom dialógu s členmi odlišnej skupiny (Mátel, Schavel, 2015).
Vyhlásenie prezentuje túto definíciu s uvedením, že podporuje regionálne a národné zdôraznenia.
Zmeny v novom medzinárodnom etickom kódexe
14-ročný odstup dvoch medzinárodných etických kódexov odráža globálny vývoj v myslení, terminológii,
teórii a praxi sociálnej práce vo všeobecnosti, ako aj etiky sociálnej práce v jej užšom ponímaní. Aktuálne
zmeny Vyhlásenia môžeme zahrnúť do dvoch základných kategórií – terminologických a obsahových,
pričom obe spolu úzko súvisia.
Sociálni pracovníci nie sú chápaní v úzkom význame len ako osoby, ktoré vykonávajú priamu prax
(praktici), ale aj ako vzdelávatelia, výskumníci a vzhľadom na Vyhlásenie sú medzi adresátmi priamo
menovaní aj študenti. Dokument preto už v porovnaní so staršou verziou vynecháva povinnosť sociálnych
pracovníkov spolupracovať so školami sociálnej práce, aby podporili študentov pri získavaní kvalitného
výcviku a praktických vedomostí. Širšie chápanie sociálnych pracovníkov sa opiera o znenie
medzinárodnej definície, kde je sociálna práca prezentovaná nielen ako praktická profesia, ale aj ako
akademická disciplína.
Klienti ani užívatelia služieb nie sú menovaní. Globálna terminológia prezentovaná dokumentmi IFSW
a IASSW v prvom desaťročí 20. stor. nahradila bežný pojem klient výrazom užívateľ služieb (resp. opisne
osobou, ktorá užíva služby sociálnej práce), aby sa poukázalo na nebezpečenstvo vytvorenia závislosti
a hierarchiu moci. Kým starší kódex výraz užíva bežne (v texte je 9-krát), nový dokument sa mu vyhýba.
Užívatelia služieb sú označení ako ľudia, s ktorými (sociálni pracovníci) pracujú (angl. people with
whom they work) alebo jednoducho ľudia. Zmena terminológie pritom nie je len o predložkách, ale
indikuje priorizáciu participatívneho prístupu (pracovať s) pred expertným (poskytovať služby pre...).
Draft chcel pôvodne priamo v texte uviesť koncept zraniteľnosti všetkých ľudí (vulnerability of all human
beings), podľa ktorého všetci ľudia vďaka existencii vo svete majú rôznu mieru zraniteľnosti. Tento
princíp spochybňuje pojem sociálny pracovník ako expert, nezávislý a neutrálny a podporuje myšlienku
zdieľanej zraniteľnosti so všetkými ľuďmi. Konsekvenciou tohto teoretického prístupu je kritická reflexia
sociálnych pracovníkov, ako prinášajú do pracovného vzťahu vlastnú históriu, bolesti a radosti, hodnoty,
náboženské, duchovné a kultúrne orientácie. Kritická reflexia toho, ako moje osobné má vplyv na
profesionálne správanie a naopak, má byť základom každodennej etickej praxe (Ethics Taskforce, 2017).
Hoci sa tieto teoretické reflexie nedostali do finálneho znenia Vyhlásenia, stali sa základom
terminologickej zmeny a náhľadu na osoby, s ktorými sociálni pracovníci pracujú.
Aktívna zmena spoločenského prostredia. V porovnaní s užívateľmi služieb, kde je Vyhlásenie
extrémne opatrné v používaní aktívnych slovies (vrátane deficitu konceptu zmocňovania či neuvedenia
účasti, empatie a starostlivosti k užívateľom služieb), v pojednávaní o spoločenskom prostredí sú použité
aktívne slovesá a imperatívy. Napríklad namiesto formulácie „sociálni pracovníci majú rozpoznať
a rešpektovať etnickú a kultúrnu rôznorodosť“ je uvedené, že „pracujú na posilňovaní inkluzívnych
komunít...“. Posilnená je behaviorálna a konatívna rovina pred kognitívnou.
Vytváranie balansu pred subjektívnou a jednostrannou interpretáciou práv. Vyhlásenie tuná
dôsledne pokračuje v tom, čo predošlý dokument začal. Draft upozornil na potrebu teoretického
a etického posunu chápania ľudskej dôstojnosti v kontexte autonómie k uznaniu intersubjektivity ľudskej
dôstojnosti a ľudských práv, teda práva „medzi“ jednotlivcami (Feder, 2014). V zásade ide o veľmi
dôležitý princíp interpretácie ľudských práv založený na tom, že „moje právo končí tam, kde začínajú
práva iných“. V texte Vyhlásenia môžeme nájsť viacero statí, kde je tento balans explicitne uvedený,
napr. „Rešpektujeme všetky osoby, ale spochybňujeme presvedčenie a konanie tých osôb, ktoré
znehodnocujú alebo stigmatizujú seba alebo iné osoby“ (čl. 1) alebo „Sociálni pracovníci rešpektujú a
presadzujú práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia za predpokladu, že to neohrozí práva a
oprávnené záujmy ostatných“ (čl. 4). Úlohou sociálnych pracovníkov je preto aj „spolupracovať s ľuďmi
na hľadaní primeranej rovnováhy medzi ľudskými právami, ktoré si vzájomne protirečia“ (čl. 2).
Práva a legitímne limity sociálnych pracovníkov. Vyhlásenie sa snaží vyhnúť jednostrannému
prezentovaniu etických povinností sociálnych pracovníkov, teda „povinností bez akýchkoľvek práv“.
Tento koncept býva v národných kódexoch formulovaný cez zodpovednosť sociálneho pracovníka voči
sebe, ktorý v etických dokumentoch 20. storočia chýbal. Vyhlásenie nadväzuje a prehlbuje pojednávania
staršieho kódexu, kde bola prezentovaná zodpovednosť za sústavné vzdelávanie, starostlivosť o seba (self
care) a potreba uznania dilematických a konfliktných situácií v procese etického rozhodovania.
V pojednávaní o potrebe aktívneho spochybňovania nespravodlivých politík a praktík (čl. 3.4) sa uvádza,
že „pritom nesmú byť sociálni pracovníci trestaní“. Odporúča sa im, aby zvážili aj ohrozenie vlastnej
bezpečnosti a „nie sú nútení konať, ak by boli sami ohrození“. Okrem toho Vyhlásenie uvádza osobitú
pasáž (čl. 9.5), v ktorej sa pojednáva o praxi v niektorých krajinách a kultúrach, že sociálnym
pracovníkom sú pri výkone práce poskytované drobné dary. Nemyslí sa pritom korupčné správanie,
v ktorom je dávanie a prijímanie darov spojené s protislužbou a zvýhodnením. Dôraz je kladený na malé,
resp. drobné dary, ktorých odmietnutie by mohlo byť v niektorých kultúrach prejavom nezdvorilosti či
neúcty. Vyhlásenie odporúča, aby v takýchto prípadoch bola uvedená prax prezentovaná v národnom
etickom kódexe.
Etické využitie digitálnych technológií je úplne novou témou kódexu, ktorá sa dotýka nielen osôb,
s ktorými sociálni pracovníci pracujú, ale aj vzdelávania a výskumu. Pri všetkých týchto činnostiach sa
čoraz viacej používajú elektronické technológie a sociálne médiá (napr. poradenstvo a výskum
prostredníctvom e-mailu, videí, on-line svojpomocné skupiny s použitím Facebooku či Whatsappu).
Vyhlásenie upozorňuje, že „používanie digitálnych technológií a sociálnych médií môže predstavovať
hrozbu pre uplatňovanie mnohých etických noriem, vrátane, ale nie výhradne, súkromia a dôvernosti,
konfliktov záujmov, kompetencií a dokumentácie...“ (čl. 8.2).
Pôsobenie sociálnych pracovníkov vo vojenskom kontexte a nepoužívanie zbraní. Kľúčovou je
podpora mieru, nenásilia a podpora dôstojnosti ľudí. Okrem rizík zneužívania vedomostí a zručností
sociálnych pracovníkov na neľudské účely, akými je mučenie a terorizmus, ktoré uvádzal už aj starší
kódex, pridáva nový dokument aj vojenské sledovanie a konverznú terapiu. Novým etickým imperatívom
je, že sociálni pracovníci by „nemali používať zbrane v ich profesionálnom alebo osobnom živote proti
ľuďom“ (čl. 9.3).
Hodnoty, alebo princípy sociálnej práce?
Súčasným trendom mnohých etických kódexov je uvádzanie etických hodnôt (ethical values) ako
základnej bázy štruktúry celého kódexu. Medzinárodné etické kódexy uprednostňujú uvádzanie etických
princípov (ethical principles). Aký je medzi nimi rozdiel? Z hľadiska odbornej lexiky autor príspevku
chápe profesijné hodnoty sociálnej práce ako „presvedčenia profesijnej komunity o žiaducich cieľoch
a žiaducom správaní sociálnych pracovníkov, ktoré k týmto cieľom vedú“. V sociálnej práci a ostatných
pomáhajúcich profesiách určujú hodnoty povahu práce i povahu vzťahu medzi pracovníkom a klientom,
kolegami navzájom i širšou spoločnosťou. Sú taktiež kľúčové pri riešení etických problémov a dilem
a vyjadrujú, ako by sociálni pracovníci mali konať (Mátel, Romanová, Senáriková, 2017). V rámci
jednotlivých profesií sa jej zástupcovia a experti na etiku zvyčajne snažia rozlišovať tie hodnoty, ktoré sú
pre výkon danej profesie najpodstatnejšie a bez ktorých by v nej chýbalo niečo zásadné. Tieto bývajú
označené za kľúčové hodnoty (core values). Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich výberom, tieto
bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu v danej krajine. Etické princípy definoval
Beauchamp (1996:80-81) ako „fundamentálne štandardy správania, od ktorých závisia mnohé iné
štandardy a súdy. Princíp je nevyhnutnou normou v myšlienkovom systéme, ktorý utvára základ pre
morálne uvažovanie v tomto systéme.“ Banksová (2012) uvádza, že princípy sú základné (esenciálne)
normy v systéme myslenia alebo presvedčenia, ktoré tvoria základ pre úvahy v tomto systéme. V etických
kódexoch môžeme rozlíšiť dva druhy princípov:
 etické princípy, čiže všeobecné vyhlásenia o etických štandardoch praxe, týkajúce sa postojov,
práv a povinností s ohľadom na ľudské blaho (napr. rešpektovanie autonómie užívateľov služieb);
 princípy odbornej praxe, ktorými sú všeobecné vyhlásenia o tom, ako dosiahnuť dobro užívateľov
služieb (napr. spolupráca s kolegami).
Vzhľadom na ich vzťah s hodnotami upozorňuje Aadland (2011:18), že „nemožno formulovať žiaden
princíp, ktorý by bol hodnotám nadradený, keďže hodnoty samotné sú základom všetkých ostatných
princípov“. Z jazykového hľadiska sú formulované princípy, podobne ako hodnoty, čo najstručnejšie. Na
rozdiel od hodnôt, ktoré sú vyjadrené podstatným menom (napr. služba, kompetencia, integrita) alebo
slovným spojením (napr. dôležitosť medziľudských vzťahov), princípy obsahujú aj sloveso, ktorým
pobádajú adresáta ku konaniu (napr. zachovávať dôvernosť). Oba medzinárodné kódexy uprednostňujú
uvádzanie etických princípov, teda aj ich konatívnu rovinu (napr. podpora sociálnej spravodlivosti) vo
vedomí, že za nimi implicitne stoja etické hodnoty. V úvode priamo stojí, že „je naším záväzkom
dodržiavať kľúčové hodnoty a princípy sociálnej práce uvedené v tomto Vyhlásení“.
Deväť zásadných etických princípov sociálnej práce
Na tomto mieste uvádzame komentáre k zásadným etickým princípom uvedeným vo Vyhlásení. Ich
číslovanie je identické s číslovaním v samotnom dokumente.
1. Uznanie prirodzenej ľudskej dôstojnosti
Ľudská dôstojnosť a ľudské práva boli v predošlom dokumente súčasťou jedného princípu. Nové
Vyhlásenie ich uvádza každý samostatne. Jazyková podoba je dôraznejšia. Namiesto opisnej formulácie
staršieho kódexu, že je „sociálna práca založená na prirodzenej hodnote a dôstojnosti...“, sa uvádza:
„Sociálni pracovníci uznávajú a rešpektujú prirodzenú dôstojnosť a hodnotu ľudí v postojoch, slovách
a skutkoch“ (čl. 1). Zdôraznené je úzke prepojenie postojovej, verbálnej a behaviorálnej roviny. Pasáž
o povinnosti sociálnych pracovníkov „podporovať a chrániť fyzickú, psychickú, emocionálnu a duchovnú
integritu a blaho každého človeka“ je tuná vynechaná, resp. so zmenenou formuláciou prezentovaná
v samostatnom princípe o celostnom prístupe (por. čl. 7). Hranice limitu tohto princípu v prípadoch
ohrozenia seba alebo iných osôb sme uviedli vyššie.
2. Podpora ľudských práv
Opätovne je použitý imperatívny jazyk: „Sociálni pracovníci prijímajú a podporujú základné
a neodňateľné práva všetkých ľudí“ (čl. 2). Obdobne ako pri vyššie uvedenom princípe je zrejmý jazyk
Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Redaktori textu mali potrebu opätovného uvedenia prepojenia
individuálnych a sociálnych / občianskych práv na rešpektovanie prirodzenej hodnoty a dôstojnosti
všetkých ľudí, čo sa javí ako zbytočné opakovanie. Na rozdiel od staršieho kódexu Vyhlásenie už
taxatívne neuvádza medzinárodné ľudskoprávne deklarácie a dohovory. Do finálneho textu nebola prijatá
ani zmienka draftu o troch generáciách ľudských práv, ani potreba rozlišovania medzi bezpodmienečným
pozitívnym ohľadom na osoby od postojov a konaní k sociálno-politickému a kultúrnemu prostrediu,
ktoré je potrebné meniť. Táto myšlienka sa však preniesla do pojednávania o sociálnej spravodlivosti
(por. čl. 3). Potrebu hľadania rovnováhy, ak si ľudské práva vzájomne protirečia, sme uviedli vyššie.
Zaujímavým je však výraz, ktorý uvádzal draft dokumentu. Podľa neho majú sociálni pracovníci slúžiť
ako kultúrni mediátori (cultural mediators). Ide o novú rolu, ktorá bola identifikovaná v niektorých
krajinách. Podnetnou je pasáž, ktorá sa z draftu takisto nedostala do finálneho textu, ale môžeme ju
považovať za interpretačný podnet: „Ľudské práva musia existovať spoločne s kolektívnou
zodpovednosťou a je potrebné porozumieť, že individuálne ľudské práva sa môžu realizovať len na
každodennom základe, ak ľudia prevzali zodpovednosť za seba a za životné prostredie a ak sa usilujú o
vytvorenie recipročných vzťahov v rámci komunity“ (Ethics Taskforce, 2017).
3. Podpora sociálnej spravodlivosti
Nie je náhodou, že ide o najviac rozvinutý princíp. Medzinárodné dokumenty dlhodobejšie odrážajú
preferovaný reformný prístup („paradigmu“) v sociálnej práci, ku ktorému konvergujú radikálne,
antidiskriminačné a antiopresívne teórie. Ostatne menovanej je blízka formulácia, že „sociálni pracovníci
majú zodpovednosť (povinnosť) zapojiť ľudí do presadzovania sociálnej spravodlivosti...“. Pri tomto
princípe sa uvádza, rovnako ako v predošlom dokumente, päť oblastí.
a. Spochybňovanie diskriminácie a inštitucionálneho útlaku
Antidiskriminačný prístup je rozšírený aj o antiopresívny. Úvodná veta tohto bodu Vyhlásenia sa javí ako
zbytočné opakovanie. Z terminologického hľadiska sa text vyhýba rozporuplnému pojmu „negatívna
diskriminácia“. Jednotlivé oblasti potenciálnej diskriminácie sú taxatívne menované s poznámkou, že
nejde o definitívny zoznam. V porovnaní s predošlým dokumentom je zoznam oblastí potenciálnej
diskriminácie širší. Ako nové sú uvedené schopnosti, občiansky stav, trieda, etnikum, jazyk, štátna
príslušnosť (alebo jej deficit), chudoba, náboženstvo a rodinná štruktúra. Vynechaná je farba pleti.
Pohlavie a rod nie sú uvádzané ako alternatívy, ale jednoznačne sú uvedené oddelene. Namiesto
rodinného stavu je uvedený vzťahový status. Názory sú chápané širšie (čo je dôležité najmä s čoraz
väčším ohrozovaním novinárov), nielen úzko ako politické názory. Tieto sú v texte osobitne prezentované
ako politické presvedčenia. Schopnosti sú doplnené na fyzické alebo mentálne schopnosti.
b. Rešpektovanie rozmanitosti
Vyhlásenie používa nový termín, a síce inkluzívne komunity (inclusive communities). Tento koncept je
jednou z odpovedí na migráciu a užíva sa najmä v USA a Kanade. Ich podstatou je integrácia
menšinového obyvateľstva s tým, že sa rešpektuje a chráni ich kultúrne dedičstvo. Vyhlásenie ich
interpretuje tak, že „rešpektujú etnickú a kultúrnu rozmanitosť spoločnosti, berúc do úvahy individuálne,
skupinové a komunitné rozdiely“. Zaujímavým bol v tejto súvislosti návrh draftu, kde sa uvádzalo, že
„rešpektovanie a akceptácia rozmanitosti sa nesmie používať na rozšírenie hraníc morálneho
relativizmu...“. Odborný diškurz v tejto súvislosti bude potrebný najmä vzhľadom na potrebu reciprocity,
teda obrátenie pozornosti aj na rešpektovanie práv a zachovanie kultúry a dedičstva majority.
c. Prístup k spravodlivým zdrojom
Vyhlásenie v tomto bode hovorí o advokácii a konaní sociálnych pracovníkov, a to nielen s ohľadom na
spravodlivé rozdelenie zdrojov, obdobne ako to bolo v staršom kódexe, ale aj o prístupe k nim. Okrem
zdrojov sa v texte uvádza aj bohatstvo.
d. Spochybňovanie nespravodlivých politík a praktík
Pasáž priamo pozýva sociálnych pracovníkov k politickej angažovanosti, a to vo viacerých rovinách. Ich
kritické postrehy môžu byť komunikované zamestnávateľom, zákonodarcom alebo iným politikom.
Dôvody tejto angažovanosti Vyhlásenie prepája s predchádzajúcim bodom, teda so situáciou, kedy zdroje
sú nedostatočné, a pripája politické opatrenia a postupy, ktoré sú opresívne, nespravodlivé alebo škodlivé,
obdobne ako to robil starší dokument. Vyššie sme uviedli, že vzhľadom na ochranu sociálnych
pracovníkov pred rizikami sa nejedná o nútenie a explicitne sa uvádza, že by za svoju angažovanosť
nemali byť postihovaní.
e. Budovanie solidarity
Obdobne ako v predošlých bodoch je zrejmý úzky vzťah medzi sociálnou prácou a sociálnou politikou,
kde patrí solidarita medzi jej zásadné princípy. Aktívna práca sociálnych pracovníkov na budovaní
solidarity je predstavená v dvoch rovinách – vertikálnej, teda pri práci s komunitami, a horizontálnej, ako
súčasť kolegiálnej práce. Kódex tento postoj a činnosť považuje za poslanie, ktoré majú sociálni
pracovníci realizovať aj mimo profesie. Jej cieľom sú „transformačné zmeny (v sociálnej politike),
inkluzívna a zodpovedná spoločnosť“.
4. Podpora práva na sebaurčenie
Vyhlásenie prevzalo formuláciu zo staršieho kódexu, že „sociálni pracovníci rešpektujú a podporujú
práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia“ s limitom, ktorí sme uviedli vyššie. Možnosť konfliktu
práv jednotlivcov sa tiahne celým dokumentom a jeho poznanie bude dôležité aj v procese etického
rozhodovania pri dilematických situáciách (por. čl. 9.7). Draft dokumentu chcel ešte upozorniť na
rozlišovanie slobody myslenia od vlastného sebaurčenia, pretože hoci slobodu myslenia ako
najzákladnejšiu slobodu nemožno nikomu odobrať, táto ešte nezaručuje realizáciu sebaurčenia. V rozpore
s týmto právom môže byť aj kontrolná funkcia sociálnych pracovníkov v oblastiach, ako je ochrana práv
detí a ďalších obetí násilia, či ochrana ľudí s mentálnym postihnutím. Ideál sebaurčenia vyžaduje zdroje,
akými sú dobré vzdelanie, dôstojné zamestnanie, prístup k zdravotnej starostlivosti, bezpečné a stabilné
bývanie, bezpečnosť, primerané hygienické podmienky, prostredie bez znečistenia a pod.“ (Ethics
Taskforce, 2017). Tieto pasáže sa do finálneho znenia nedostali, môžu však napomôcť jeho interpretácii.
5. Podpora práva na spoluúčasť
Text Vyhlásenia neuvádza koncept zmocňovania (empowerment), ktorý patril medzi kľúčové koncepty
predošlého kódexu. „Sociálni pracovníci pracujú na budovaní sebavedomia a schopností ľudí, podporujú
ich zapojenie a spoluúčasť vo všetkých aspektoch rozhodovania a konania, ktoré ovplyvňujú ich život.“
Z hľadiska kompetencií sociálnych pracovníkov sa vzhľadom na tento princíp od nich očakáva, že budú
schopní užívať také metódy a techniky práce, ktoré budú prispievať k budovaniu väčšieho sebavedomia
ľudí, s ktorými pracujú, a podporovať ich schopnosti. Do popredia by mohli vystúpiť sociálnopsychologické
výcviky a vybrané psychoterapie založené na partnerskom prístupe a rešpekte k osobe
klienta (napr. PCA, logoterapia a pod.).
6. Rešpektovanie dôvernosti a súkromia
V staršom kódexe bolo zachovávanie dôvernosti uvedené v časti o profesionálnom správaní. Vyhlásenie
to prezentuje ako samostatný etický princíp spolu s rešpektovaním súkromia. Ani toto právo nie je
chápané bezpodmienečne, ale je pri ňom použitý balans, keď sa uvádzajú limity „... pokiaľ nejestvuje
riziko poškodenia seba, iných osôb alebo nejestvujú zákonné obmedzenia“. Ak takéto limity jestvujú,
sociálni pracovníci majú povinnosť o nich informovať osoby, s ktorými pracujú. Časť medzinárodnej
komunity upozornila v drafte, že v niektorých kultúrnych kontextoch, ktoré sú charakteristické
komunitným životom zameraným na spoločné „my“, jestvuje prax zdieľania dôverností medzi členmi
komunity, ktorá by mala byť sociálnymi pracovníkmi rešpektovaná. Do finálneho textu sa však táto pasáž
nedostala.
7. Zaobchádzanie s ľuďmi ako celostnými osobami
Holistický prístup bol jedným z kľúčových konceptov predošlého kódexu. Tuná bol prezentovaný najmä
v jeho spoločenských dimenziách, teda z pohľadu „človeka vo vnútri rodiny, komunity, spoločenského
a prirodzeného prostredia“. Vo Vyhlásení je presunutý dôraz na celého človeka v jeho „biologických,
psychologických, sociálnych a duchovných rozmeroch“. Vzhľadom na holistický prístup sa požadujú aj
jeho praxeologické konsekvencie. Nový kódex priamo uvádza, aby bol tento prístup použitý „pri
formulovaní holistických posudzovaní a intervencií s plnou účasťou ľudí, organizácií a spoločenstiev,
s ktorými sociálni pracovníci pracujú“. Draft chcel explicitne zdôrazniť aj dôležitosť „spolupráce
s členmi interdisciplinárnych tímov“, do finálneho znenia sa to však nedostalo.
8. Etické využívanie technológií a sociálnych médií
Vyššie sme uviedli, že táto téma je v novom kódexe inovatívnou. V zásade treba uviesť, že sa de facto
nejedná o žiaden samostatný etický princíp, ale o novú oblasť, ktorá sa stala predmetom etickej reflexie
a v ktorej sa majú uplatňovať ostatné etické princípy. Vyššie sme uviedli konkrétne oblasti, na ktoré malo
Vyhlásenie potrebu explicitne upozorniť. Pre sociálneho pracovníka a vzdelávacie inštitúcie sociálnej
práce ide o novú výzvu, nakoľko sa „od nich očakáva, že sociálni pracovníci získajú potrebné vedomosti
a zručnosti k ochrane pred neetickými praktikami pri používaní technológií“. Draft okrem toho chcel
upozorniť na riziko, aby sociálni pracovníci nevyužívali platformy sociálnych médií na ventilovanie
osobných konfliktov a sťažností (Ethics Taskforce, 2017), čo sa do finálnej verzie nedostalo.
9. Profesionálna bezúhonnosť
Ako sme vyššie uviedli, ide o nepresné označenie rôznorodých tém, ktoré boli v staršom dokumente
označené ako profesionálne správanie. Témy môžeme rozlíšiť do piatich oblastí:
a. Starostlivosť o seba a ďalší profesionálny rozvoj
Vyhlásenie implicitne vychádza z konceptu celoživotného vzdelávania. Najprv poukazuje na potrebu
dosiahnutia požadovanej kvalifikácie na výkon sociálnej práce, na ktoré musí nadviazať ďalšie
vzdelávanie, resp. profesijný rozvoj, ktorých cieľom je „rozvíjať a udržiavať požadované zručnosti
a spôsobilosti na vykonávanie svojej práce“ (čl. 9.2). Ďalšie vzdelávanie je jednou, ale nie jedinou
formou konceptu starostlivosti o seba. Vyhlásenie vo všeobecnej rovine uvádza, že „sociálni pracovníci
majú povinnosť podniknúť potrebné kroky k profesionálnej a osobnej starostlivosti o seba na pracovisku,
v súkromí a v spoločnosti“ (čl. 9.6). V drafte sa uvádzal aj dôvod, prečo je táto starostlivosť potrebná –
aby sa zabránilo vyhoreniu a dôraz bol kladený aj na „posilnenie pracovných vzťahov na pracovisku“. Do
finálneho textu sa tieto pasáže už nedostali.
b. Profesionálne hranice a zodpovedná práca s mocou
Akokoľvek budú zástupcovia globálnej alebo odbornej profesijnej komunity upravovať terminológiu
označujúcu klientov / užívateľov služieb / osoby, s ktorými pracujú, pri mnohých pracovných výkonoch
sociálni pracovníci pracujú s mocou. Etickou zodpovednosťou je „nezneužívanie postavenia moci ani
vzťahov dôvery... nezneužívanie svojich pozícií na osobné, materiálne výhody alebo zisky“ (čl. 9.4).
Zásadný etický princíp neškodenia (nonmaleficence) je spojený s „rozpoznávaním hraníc medzi osobným
a profesijným životom“. Spomenuli sme, že nový kódex sa vyjadril k častej téme prijímania malých
darčekov (čl. 9.5), ktoré nie sú chápané korupčne ani v zmysle materiálnych výhod. Vyhlásenie
poukazuje na kultúrne osobitosti spojené s prijímaním malých darčekov a potrebu národnej regulácie
v tejto oblasti.
c. Humanitárny a vojenský kontext výkonu sociálnej práce
Túto osobitú oblasť výkonu sme spomínali vyššie. Načrtnutý je obraz sociálnych pracovníkov, ktorí za
každých okolností podporujú, budujú a rekonštruujú mier a nenásilie (por. čl. 9.3). Teoretickým
východiskom pre nich je rešpektovanie dôstojnosti každého človeka a konsekvenciou imperatív
nepoužívania zbraní sociálnymi pracovníkmi proti ľuďom.
d. Etické rozhodovanie a konflikty záujmov
Obdobne ako v predošlom kódexe aj nové Vyhlásenie sa v jednej časti venuje téme etického
rozhodovania. Konflikty záujmov vychádzajú zo skutočnosti, že do profesijného výkonu vstupujú viacerí
aktéri s vlastnými cieľmi a prioritami. Okrem osôb, s ktorými sociálni pracovníci pracujú, sú to najmä
kolegovia, zamestnávatelia, profesijné asociácie, miestne, národné, medzinárodné zákony a dohovory.
Kľúčovým etickým princípom, ktorý predošlý kódex neuvádzal, je podľa Vyhlásenia „minimalizovanie
škody pre všetky (zúčastnené) osoby“ (čl. 9.7). Vzhľadom na proces etického rozhodovania sú menované
niektoré prvky, ktoré majú byť do neho zahrnuté, a sú nimi „empirické dôkazy, praktická múdrosť, etické,
zákonné a kultúrne hľadiská“. Uľahčiť etické rozhodovania má ašpiráciu aj samotný medzinárodný
etický kódex (por. čl. 9.8). Od sociálneho pracovníka sa očakáva, aby robil eticky podložené rozhodnutia
a „bol pripravený byť transparentný pri preukazovaní dôvodov svojich rozhodnutí“ (čl. 9.7).
e. Medzinárodný kódex a národné etické kódexy
Ašpiráciou Vyhlásenia je, aby sa stalo predmetom reflexie, diskusie a hodnotenia sociálnych pracovníkov
na ich pracoviskách a vo svojich krajinách (por. 9.8). Zodpovednosťou národných asociácií je
aktualizovať svoje etické kódexy, aby boli v súlade s aktuálnym medzinárodným etickým kódexom. Na
Slovensku má túto úlohu v kompetencii Profesijná rada komory, ktorá je zodpovedná za pravidelné
vyhodnocovanie a revíziu etického kódexu, a to najmenej raz v priebehu troch rokov. Nakoľko Etický
kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce bol schválený v septembri 2015, je v súčasnosti
najvhodnejší čas, aby sa tento kódex revidoval podľa aktuálnych trendov medzinárodného etického
kódexu a pripomienok pracovníkov z praxe. V Českej republike je po 12 rokoch potreba revízie Etického
kodexu Společnosti sociálních pracovníků ČR (2006) ešte naliehavejšia. Alternatívou je tvorba nového
etického kódexu, ktorý by bol akceptovaný celou komunitou sociálnych pracovníkov v Českej republike.
Podľa Vyhlásenia o národných kódexoch majú asociácie zodpovednosť informovať samotných
sociálnych pracovníkov. A pre sociálnych pracovníkov zostáva najťažšia úloha, a síce „konať v súlade so
súčasným etickým kódexom alebo smernicami vo svojej krajine“ (čl. 9.1).
Záver
V drafte nového medzinárodného etického kódexu sa uvádzala myšlienka, že „žiadne vyhlásenie
o etických zásadách ani žiaden etický kódex nemôže zabezpečiť etickú prax, ale vyžaduje, aby sociálni
pracovníci podporovali realizáciu uvedených etických princípov v praxi“. Autor príspevku dúfa, že
poznanie aktuálnych trendov nového medzinárodného etického kódexu pomôže porozumieť dôležitým
posunom globálnej sociálnej práce a bude viesť slovenských a českých sociálnych pracovníkov k novým
kritickým reflexiám, ktoré sa prejavia nielen v texte ich revidovaných etických kódexov, ale najmä
v priamej sociálnej práci, v procese vzdelávania a vo výskume.
Andrej Mátel,
profesor Ústavu sociálnej práce,
VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava
Zoznam použitých zdrojov
AADLAND, E., MATULAYOVÁ, T. (Eds.). 2011. Etické reflexie v pomáhajúcich profesiách. Prešov:
Prešovská univerzita.
AGIUS, A., JONES, D. N. 2012. Effective and ethical working environments for social work: The
responsibilities of employers of social workers. Bern: International Federation of Social Workers [10. 12.
2017]. Dostupné z: https://www.ifsw.org/effective-and-ethical-working-environments-for-social-work-
the-responsibilities-of-employers-of-social-workers-2/
BANKS, S. 2012. Ethics and Values in Social Work. 4th
Ed. Basingstoke: Palgrave Macmillan.
BEAUCHAMP, T. L. 1996. The Role of Principles in Practical Ethics. SUMNER, L., BOYLE, J. (Eds.).
Philosophical Perspectives on Bioethics. Toronto: University of Toronto, 79–95.
Ethics Taskforce of International Association Schools of Social Work. 2017. Statement of Ethical
Principles: Social Work. Draft Document [15. 12. 2017]. Dostupné z: https://www.iassw-aiets.org/wp-
content/uploads/2017/11/Draft-Statement-of-Ethical-Principles.docx
FEDER, E. K. 2014. Making sense of intersex: Changing ethical perspectives in biomedicine.
Bloomington: Indiana University Press.
International Federation of Social Workers / International Association Schools of Social Work. 2004.
Ethics in Social Work: Statement of Principles. Geneva: IFSW. Dostupné z:
http://www.ifsw.org/p38000398.html
International Federation of Social Workers. 2018. Statement of Ethical Principles [10. 8. 2018]. Dostupné
z: https://www.ifsw.org/statement-of-ethical-principles/
MÁTEL, A. a kol. 2016. Etické kódexy sociálnej práce. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej
práce.
MÁTEL, A., ROMANOVÁ, M., SENÁRIKOVÁ, Z. 2017. Kľúčové hodnoty sociálnej práce v Slovenskej
republike. Nitra: UKF.
MÁTEL, A., SCHAVEL, M. 2015. Teória a metódy sociálnej práce I. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj
sociálnej práce.
NEČASOVÁ, M. 2004. Komentář k mezinárodnímu etickému kodexu. Sociální práce / Sociálna práca,
4(4), 36–38.
Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. 2015. Etický kódex sociálneho
pracovníka a asistenta sociálnej práce [15. 11. 2015]. Dostupné z:
http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialna-praca/
Společnost sociálních pracovníků ČR. 2006. Etický kodex Společnosti sociálních pracovníků České
republiky. Praha: SSP ČR [10. 10. 2015]. Dostupné z:
http://socialnipracovnici.cz/public/upload/image/eticky_kodex_sspcr.pdf
]8
% +&,'*"(5 $ *"'B & &' (% $ *"( A ,' 592 . 9
&* " 5 $ , 6" &' (% $ *'% ,C
,2#6 Q N2" , RC / "61R.,0"3Q .3- "2G3,,62/
, / 6 2". /. /- 6/, 6" .62/ Q #.2" G2" .R3 G63Q-
2G ,2#6 Q 2Q6.6#,
" O .
!" .
+
m . . m
. +
' .
* .
*
#$%& ' " ! R 0 " G R 5 " S
" #
JI
U * + * * * @
* $ $ * D
D @ ' * ' $ '
* H % % * * D )
]5
* + ' * * * *' *
') 2 * ' * $ * *' @
* ' @ H * $
* D $ * * ) ? % * $@
$ * $ * ' $ ) 3 * *'
* * ' @
% ' $ @$ * ' < = %
* * ' $ * ' ( $ ' * H %
$ @ % )
& * * D $ D * $ *
' @ * * D )
$ $ *
* $ % * * ' $
* D @ )
G 5 H
D $ > $ * @ *
* * + *
$ $ * $ $ * ( $ * D
* ')
- * % * * '
$ * $ $ * *' $ * $'
') * $
$ H $ * *@$ * ')
7 .
- ' '
$ $ D ) &( $ 0
' ' $ \ * 0 %
* * + > $ '
* $ % $ * $@$ * % )
: & M H XHY X
I IXHY IX
:0G & W I H I
" * * + * * * +
* * $ % ( * $@
$ ' *( % $
' ) 2* * $ * + $
' $' $ * $ * ) G $
$ * $ * *' * * * D
]4
* * $ $) ? ' ' '
$ % *( <6G,N`6 ,,N 4889 485_=;
)
2 * * @ * % %
- * D " ' 3 *' * <4885=) *' *
* * * * + (
<6G,N 3 * ) &) 485_=) ' $ $ ' $ * @$
* <oL-, 4889=[
)
3 > * @ !" <488[= $ *
$ * * > * % I
* % $ * * J %
I * * * % $
' D $ * J % $
$ $ ( $ I* $ @$ $ * $
$ $ % D @ * * ( + @ @
* D @)J
G()() 0' 7, < ,*! <&' ! +6/ ! <#7 #/ 3 & 5A 7*!40 $ 45=# ! 45= $ <&4#9+& 0
3 $ * % * D * >
*@ ' + $ * *
' % ' <6G,N 4889=) ( $ $ * > $
$ * $ * *@ * % % $ $ * *
$ D * $ * *@ * +
* * * ) C % %
* + > $* $ * ' * > * )
# ' * @ + $' *
* $ * ' <6G,N 4858=) & $
DH * * ( * * *
* ' $ * * ') . $ ( $ ' *
% $ * D <-L,R 5::]=]
)
G()(: '!4B-/0 *# /? 5 '8 &D+?DB-;& ! &"0,4+? < !*#'40*?DB-;& *? !
, * D
$ ' $ $ $ $ % ) ,* D $
* $* $ * ( )
/ $ ( * + <6G,N 6 ,,N 6#,N7
= $
$ . 1 G , N , - *$ E
# $$ $ < 1 =:
$ D
* $ * $ @ %
;
6G,Nu + * @h 6 ,,Nu @
* )
[
oL-,u" * + * $ * @`* )
]
-L,Ru/ $ * + * * )
7
/ 6 # , N + *
* ' * $@ * * ' * * D )
]_
@ ' * * D ) * *
% ( * % * $ ( * * )
$ $% DH
* @ $ * @$) ? @
$ ' % * * * *
* % $* $ $ $ ( @
( * ( $ $ % *
$ ( * ')
? * * H ' $@
* D ' ) ? * H * D '
% $ * (
+ ( ) * $ $ <48540485[=
* @ $ ) %
* * * @ % * * + $
* $ %
$ ( * D (
<1 4854=)
& 1 * * $ * ( * +
* $ '
) ( $ * * $ ' * * D
* ( * % D @ %
* $ ' *( % ' % * D ) . '
* + I * * ( % * $@
* D $ $ )J . $ * + $
$ % * @ * * ) . *
* D * <Q `Q 485_=)
G()(G #'-4+, 40' 7&< ,*+- ,2# *# *B#"; /!+', #";
, * ' * + * $ $ % $
* * $ (^ $ (
* <6G,N 5::9=) ? * *@ ( $ $ >
* @ ' * * + % * $ *
* * ( $ * ( * H )
( * * * + * * D $%
* * @ % D * D
* * * * ' * ' $
<6G,N 3 * ) &) 4858=)
, * $ $ $ * D $% % $
* * * E
$ $ * $ * ' $ * D < * ) *
* $@ * D @ @
* D * *
:
& * $ $ * * * ( $ D 3 * / A
+ , )
]9
* '= $ < * ) * D * @ $ > $
* + > ' * H * * D
+ ' ( > = @D $* $ ' $ * % @$
@ * $ < * ) $ + $*
* * $ % @ '
* $ * * = $ * +
< $ $ ' * ' * $
% * * * D $% *
* * * ' @ % $ * @ $ % +
$ * $ $ $ $ $ * *
$ = < , 58
4858h , 0L
4887 ) :h Q 0Rp * 488] ) 55_=)
G()(J 0' 7, < ,*! * &'8*&'+?+-A /& 0*!"0 ! *2'?4,*,+,
* % * * *
* $ * %
D $ * D ' * > ) . *
* $ $ * $
* % ' + $ * $ ') , % @ *
' $ > * * * * $
% ( ' % $ * $ '
) Q * H @ * $
* * > ) * % * D
* + % *@ '% $ *
' $ % @ ')
Q * $ * D D * @ ( ) , *
* @ $ * * * (
* ) # $ * *@ $ *
* H @ < * * $ ' '
@ % + $ @ D $ $
$ ' $* % $ D
$ * $ %H $ * @
% = * D * D *
$ ' $ % ' *
* * * )
G()(I 0' 7, < ,*! < & *674!' "-48 ! !+&*0 7! 7 &"0,4+-/ & ,27,/
Q * * ' * $ % ' %
$ $ $) ? @ * *
DH * $ ' D
$ * '
* * D $ $ $ '
* * $ ) - (
58
, 0 * T u * $' * $ * @ * + *
* ' ' )
];
%$ * $ H *
* ' * D * ( * * @D $
$ $ $ * @$ % $ $ $ * D $
* $ <* * $ * ' D = * *
* * ) ! $ * * * * ' % * D
$ * $ ' % * *
* < , h 6G,N`6 ,,N 4858h
6G,N 4889h 6G,N 3 * 4858h -3 6 3" +b ,,"55
488[h
, 0L h Q 0Rp * =)
:07 & W I
'$ * * $ % *
% $ $ $ $ * I$ $ $ $
* D J $ % $ D *@ I
' * J % @ I @ * $
* @J % * * $ @ *
% * * D ( % '
* D * D $% $ H D ' * D
* $ ' * % * * ) ,$ * * D
I ' @ $ * D ' * $ % $ @
)J O * * * $@ *@
* $ ' $ D * D * %
@ ' * $@) R *
* * $ * *@$ * $
* * * ) 2 ' * *@ $ * * $
% + + $'( > < )
4858 ) 5704; 9]097=)
$ ' @$ * ' % % * D
* * $ $ < ) 4858 ) 9][ 49=) D $ '
D * ' $ 0 * *
* $ ' @ * * $ $ + @
') - $ $ @ ' $
'( $ @ ' $@
* D ') / ' 0 * '
$ 0 * D $@)
? @ H $ + $ $'( * )
, * $ $ * D * @ D @
D * * $ ' D D ) ?$
* ' @ $ + % $ ' $ $ $)
* D * * I $ * +
* D )J -@ % * $ * D
* ( % ) *
* * $ $ * * * '
55
$ +b ,,"uC * $ D @ * + * T )